Tri dlhoročné vegánky sme sa opýtali, ako prechádzali na čisto rastlinnú stravu, čo bolo na tejto zmene jedálnička najťažšie a čo by odporučili vám, ktorí premýšľate stať sa vegánom.

V našom predchádzajúcom blogu sme písali o tom, že pre dobré črevné zdravie je dôležité, aby sme jedli čo najrozmanitejšiu rastlinnú vlákninu a mali by sme skonzumovať 30 a viac rastlinných produktov za týždeň. Vám, ktorí ste sa po prvýkrát rozhodli, že skúsite konzumovať len čisto rastlinnú stravu, ale aj tým, ktorí ste už vegánstvo skúšali a nevydržali ste pri ňom, prinášame rozhovor s 3 vegánkami. Inšpirujte sa skúsenosťami ľudí, ktorí nielen vegánsky žijú, ale o ňom aj vzdelávajú a motivujú iných.

Soňa Makranská
Soňa je spolumajiteľkou vegánskeho bistra Simply Vegan, ktoré prevádzkuje spolu s kamarátkou Petrou. Všetkými pokrmami, ktoré pripravuje s ľahkosťou a zo srdca, ľudí presviedča, že vegánska strava je pestrá, plnohodnotná, farebná a plná chutí. Fotografie na jej Instagrame @simply.vegan.kitchen vás o tom presvedčia na prvý pohľad.

Čo ťa viedlo k tomu stať sa vegánkou?
Vegánkou som sa stala asi po 10tich rokoch vegetariánstva, prišlo mi to veľmi prirodzené a také vytúžené, lebo to, ako sa cítim na vegánskej strave, ten pocit som hľadala dlho. Ľahkosť, svižná myseľ a pre mňa to má hlavne tú etickú hĺbku, pretože ja to robím primárne kvôli zvieratám. Nechcem sa zúčastňovať toho, čo sa im robí pre krátky pôžitok z jedla. Postupne som zo svojho života začala vyraďovať aj testovanú kozmetiku, drogériu a vegánstvo sa tak nejako samo stalo neoddeliteľnou súčasťou mňa a môjho života. A teda bolo to to najlepšie rozhodnutie.

Ako prechod na rastlinnú stravu prebiehal? Mala si nejaký plán? Koľko ti trvalo uskutočniť túto zmenu?
Mäso som prestala jesť keď som mala 15 rokov, takže plán nulový. Jediný naivný plán bolo zachrániť všetky zvieratá a presvedčiť všetkých nech sa na túto cestu dajú tiež. Prišlo však vytriezvenie a po rokoch som zistila, že najviac urobím, keď budem dobrý príklad pre iných. Každopádne, keď som prechádzala na úplnú rastlinnú stravu, bolo to postupne, aj keď som nejako vždy vedela, že toto je to, v čom som doma. Chcelo to veľa objavovania, zaujímania sa o tému, recepty, varenie, no je to naozaj malá snaha oproti tomu, aké benefity ti to prinesie.

Čo bolo na tom najťažšie?
Najťažšie asi bolo zo začiatku to nepochopenie od druhých, ale s tým som sa ľahko vyrovnala a idem si už roky túto moju cestu. Táto zmena však prichádzala tak postupne, až som si nestihla všimnúť ako a kedy, až som bola na rastlinnej strave úplne. Počúvala som svoj vnútorný hlas, svoje telo a jediné, čo ľutujem, že som sa nestala vegánkou skôr.

Podeľ sa, prosím, o tipy pre tých, ktorí práve nad touto zmenou uvažujú.
Pre mňa je vždy dôležité mať zámer, mať hodnoty a dôvody, pre ktoré niečo robím, aby som si za tým mohla stáť. Preto, nech si vyberieš akýkoľvek dôvod na zaradenie viac rastlinnej stravy do svojho jedálnička, je to veľký krok k pevnejšiemu zdraviu a zaujímaniu sa o svoje telo, o planétu, o zvieratá a o celý ten komplexný balíček, ktorý to prináša. Lebo vegánstvo, za mňa, nie je len ,,diéta”, ale je to hlavne životný štýl. A aj keď sa necítiš na to stať sa vegánom, určite skúšaj nové rastlinné recepty, ktoré ti do života prinesú nové chute, nový vietor a možno aj nový pohľad na svet.

Nikoleta Kováčová
Nikoleta je známa aj pod menom Surová dcérka. Vegánstvu sa venuje na blogu www.dcerka.sk, na Instagrame @surovadcerka a vloguje o ňom na svojom Youtube kanáli. Vydala dva diely kuchárskej knihy Slovegán, v ktorých podáva slovenské recepty vo vegánskom prevedení.

Čo ťa viedlo k tomu stať sa vegánkou?
Vegánkou som sa stala popri práci modelky, keď som prišla do Indie na 3 mesiace. Hlavná motivácia bola nájsť stravovanie, ktoré je v Indii dostupné a zdravé. Bolo to z núdze, keďže európske potraviny sú v Indii menej dostupné a hlavne drahé na ,,vreckové”, ktoré dostávajú modelky. A na druhej strane sa mi nepáčilo kupovať si mäso na trhoch, kde doslova ležalo na ceste. Zmenila sa moja situácia/správanie/stravovanie a potom nasledovalo aj rozmýšľanie o jedle.

Ako prechod na rastlinnú stravu prebiehal? Mala si nejaký plán? Koľko ti trvalo uskutočniť túto zmenu?
Môj prechod bol celkom náhly. Týždeň som pozerala dokumenty, čítala knihy a zdroje o vegánstve, ktoré boli online v angličtine dostupné. A potom už nebolo cesty späť. Z večera do rána som vyradila všetko živočíšne jedlo. Pre mňa to bolo v novom prostredí ľahšie, keďže som nemala žiadne zásoby jedla, ale začínala som nanovo. Potom som už len svoju stravu vylepšovala, ako som sa s vegánstvom viac a viac zoznamovala. Takže začiatok bol rýchly, ale určite trvalo mesiace, kým som sa s tým zžila.

Čo bolo na tom najťažšie?
Najťažšia je asi neistota, či sa človek niekde naje, hlavne, keď veľa cestuje. Niekedy som zostala fakt o hlade alebo len o banánoch, ale teraz je to už oveľa lepšie a aj ja som pripravenejšia a nosím si záchranné potraviny na každú cestu.

Podeľ sa, prosím, o tipy pre tých, ktorí práve nad touto zmenou uvažujú.
Najlepšia rada je začať postupne, nedávať si na seba prehnané očakávania a byť k sebe mierny a chápavý. Ja som síce začala ad hoc – z jedného dňa na druhý, ale aspoň týždeň predtým som strávila tým, že som si o vegánstve čítala a vzdelávala sa. Pri zmene stravy je dobré robiť postupné kroky, napríklad začať tým, že vylúčim mlieko, ktoré nahradím rastlinnými alternatívami. Potom sa posuniem k mäsu a skúšam alternatívy mäsa. Medzi to je dobré chodiť do vegánskych reštaurácií, skúšať nové recepty, lebo je to naozaj úplne iný štýl varenia, dochucovania a výživy. Práve preto vzniká toľko mesačných vegánskych výziev, aby mal človek čas prispôsobiť sa. Lebo, keď človek spraví zmenu náhle a zrazu zistí, že nevie, čo jesť, nemá doma čo jesť, tak potom sa naozaj nedá stravovať vegánsky a človek to nevydrží.

Barbora Kyšková
Barbora inšpiruje svojimi vegánskymi receptami na blogu www.rebarbora.blog a na Instragrame @rebarboraveganblog. Na svojich kurzoch varenia, ktoré organizuje pre širokú verejnosť, ľudí učí okrem prípravy jednoduchých a rýchlych pokrmov aj to, čo by vo vegánskom jedálničku nemalo chýbať, kde nakupovať potraviny, ako ušetriť čas pri plánovaní jedálnička a mnoho iných dôležitých vecí pre začínajúcich ale aj pokročilých vegánov.

Čo ťa viedlo k tomu stať sa vegánkou?
My sme doma k vegánskej strave prešli tak pomaličky prirodzene. Začali sme ako vegetariáni, približne pred desiatimi rokmi a pred približne štyrmi rokmi sme sa stali vegánmi. Prispel k tomu aj fakt, že sa mi vtedy narodila Sophia a začala som vegánstvo viac riešiť z etickej perspektívy. Nie len zdravotnej.

Ako prechod na rastlinnú stravu prebiehal? Mala si nejaký plán?
Bolo to najprv trošku náročnejšie, ale to z toho hľadiska, že sme na to skočili zo dňa na deň. A to sme prechádzali z vegetariánstva na vegánstvo. Takže, ak niekto prechádza z klasickej stravy na vegánstvo, vždy odporúčam robiť to postupne. Lebo práve toto dokáže človeka odradiť. A plán som nemala. Tým, že mňa varenie a vymýšľanie receptov baví, bola to pre mňa aj zábava. Super na tom bolo, že som zasa objavila nové suroviny, nové chute. To bolo obrovské obohatenie.

Koľko ti trvalo uskutočniť túto zmenu?
Tým, že sme zmenu spravili dosť radikálnu, tak to netrvalo určite viac ako týždeň. Potom skôr ten proces budovania jedálnička a receptov bola cesta, ktorá vlastne trvá doteraz. V tom pozitívnom slova zmysle.

Čo bolo na tom najťažšie?
Asi jedine to, že sme to riešili vtedy, keď sa narodila Sophi. Tak bolo menej času na varenie.

Podeľ sa, prosím, o tipy pre tých, ktorí práve nad touto zmenou uvažujú.
Možno práve to, čo som už spomínala. Prechod z bežnej na rastlinnú stravu nechcieť vykonať hneď v prvý deň. Dať si na to čas. Povedať to aj blízkemu okoliu a vysvetliť im, prečo ste sa tak rozhodli a požiadať ich, aby to akceptovali, lebo je to vaše rozhodnutie. Nájsť si zdroje inšpirácií, lebo to, ako má vegánsky jedálniček vyzerať, sa dočítate pomerne hocikde, ale ako prakticky na to, to už nie. A to sa práve ja snažím ľuďom odovzdať. A je dosť inšpiratívnych blogov, kde človek nájde jednoduché recepty. Stačí ich mať pár, lebo aj priveľa inšpirácie vie zahltiť.

Pripravila: Petra Vagaská
Foto: archív blogeriek